| 1900 - 1937 | 1930 - 1944 | 1945 | 1946 - 1960 | od r. 1960 |
Vojensko-zemepisné postavenie ČSR bolo v 30.rokoch veľmi komplikované. Až 70% štátnych hraníc z celkovej dĺžky 4104 km bolo pod potenciálnou hrozbou nepriateľského útoku (ČSR bola jediným štátom v strednej Európe v medzivojnovom období, kde bola parlamentná demokracia). Riešením tejto situácie bola výstavba sústavy stálych opevnení na hraniciach. Preto v rokoch 1936-37 sa začali budovať opevnenia aj južne od Košíc na obranu hranice s Maďarskom. Koncom 30.rokov sa začali stupňovať revizionistické požiadavky nemeckej a maďarskej menšiny v ČSR. Po tom, čo Mníchovskou dohodou 30.9.1938 bolo dosiahnuté odstúpenie českých pohraničných území Nemecku, začalo si zmenu hraníc dôraznejšie uplatňovať aj Maďarsko.
Slovensko-maďarský spor o južné územia Slovenska nakoniec "vyriešil" podľa nemeckého návrhu výrok Nemecko-Talianskej arbitráže vo Viedni 2.11.1938, kde sa rozhodlo o odstúpení južného Slovenska, vrátane Košíc, Maďarsku. Po vstupe maď.armády do Košíc 10.11.1938 "ríšsky správca" Miklós Horthy de Nagybánya vyhlásil, že " Slováci a Rusíni budú žiť na pripojenom území slobodne, v duchu koncepcie sv.Štefana". Realitou sa stalo, že k vojenskému, policajnému a úradníckemu útlaku horthyovskej diktatúry pristupoval aj útlak národnostný. Úrady pokračovali v odnárodňovacej politike spred roku 1918. Iba strach, že bratislavská vláda uzavrie maď. školy na Slovensku, prinútil budapeštiansku vládu povoliť dve slovenské gymnáziá - v Šuranoch a v Košiciach. V dňoch 15.11.-19.11.1938 sa na okupovanom území uskutočnila výmena peňazí v pomere 7 Kč = 1 P (značné nadhodnotenie maď.meny, reálna hodnota 5 Kč/ 1 P), v dôsledku čoho došlo k znehodnoteniu úspor obyvateľstva. 24.6.1939 vyšlo v Nových zámkoch prvé číslo Slovenskej jednoty (šéfredaktor J.Kelemen-riad.školy v Komjaticiach) - slovenský politický týždenník (neskôr denník) Slov.kresť.ľudovej strany. Slovenská inteligencia sa sústredila okolo redakcie Slovenskej jednoty. 21.8.1941 v Budapešti vznikla Strana slovenskej národnej jednoty - predstaviteľmi sa stali : v západnej časti okup. územia J.Kelemen, vo východnej Dr.E.Böhm (17.3.40 prepustený z košického slovenského gymnázia, riaditeľ študentského podporného spolku Hviezdoslav). (Strana vznikla pretransformovaním sa Slovenskej kresťanskej ľudovej strany na SSNJ - mestská organizácia v Košiciach založená 31.1.43) SSNJ svojou činnosťou vo významnej miere prispela k tomu, že slov. školy na okupovanom území mohli ako-tak existovať. Zabezpečovala im hlavne peňažné prostriedky, finančne podporovala aj rôzne spolky, napr. spolok Hviezdoslav, ktorý poskytoval peňažnú podporu žiakom slovenských škôl a v neposlednom rade zabezpečovala prostredníctvom Matice Slovenskej knihy pre slov. školy, ktorých bol nedostatok. Významná pomoc pre slovenské školy v Košiciach a okolí prichádzala aj z Biskupského úradu v Košiciach, no po odchode biskupa Čárskeho na Slovensko a obsadení Biskupského úradu maďarským biskupom Madarászom sa situácia zmenila.
Už od začiatku okupácie sa začal aktivovať odboj, ktorý tvorili obyvatelia okupovanej časti Slovenska (Slováci aj Maďari; demokrati aj komunisti); samotní obyvatelia Maďarska boli až do obratu vo vojne so situáciou viac-menej spokojní, pretože Horthyho režim začal byť úspešný pri napĺňaní ich sna o znovuobnovení Veľkého Maďarska spred roku 1918. Slováci z Košíc a okolia boli povolávaní do maď. armády a odvelení na obsadzované územia (30.8.40 Sedmohradsko, 11.4.41 Báčka a Medzimurie) a neskôr, po vyhlásení vojny ZSSR, aj na východný front. V júni 1941 bol zinscenovaný letecký útok na Košice maďarským a nemeckým letectvom, s odôvodnením, že to vykonalo letectvo ZSSR - slúžilo to na presvedčenie obyvateľstva o nevyhnutnosti vstupu maď.armády po boku Nemecka do vojny proti ZSSR. Začiatkom roku 1941 existovali v Košiciach tieto slovenské školy vyššieho stupňa: slov. reálne gymnázium, slov. paralelná obch. škola, slov. paral. dievč. gymn., slov. paral. priem. škola, slov. dievč. a chlap. paral. meštianka. Slovenské školské pomery sa neustále zhoršovali pod tlakom maďarizačnej politiky. Od leta 41 do konca r.42 v Košiciach zatvorili 2 pobočky ľudových škôl, 2 triedy slov. gymn. a 2 triedy slov. priem. školy. Na slovenských školách však vôbec nebolo slov. profesorov a po slovensky vedel dobre iba jeden. Pri takomto stave a pri úplnom nedostatku slov. učebníc malo slov. vyučovanie na týchto školách veľmi slabú úroveň.
V júni roku 1942 bol v Budapešti zatknutý a 9.10. popravený jeden z predstaviteľov odboja, bývalý funkcionár čs. mládežníckeho hnutia a jeden zo zakladateľov (v jan.40, spolu s košičanom Šándorom Szekeresom - v sept.43 odsúdený na doživotie- a levičanom Jozefom Školníkom) sekretariátu ilegálnej Komunistickej strany Maďarska, košičan Zoltán Schőnherz; 15.9.43 bol v Budapešti zatknutý a do koncentračného tábora, odkiaľ sa nevrátil, internovaný aj vodca komunistickej frakcie Spolku slovenských vysokoškolákov v Budapešti, košičan Janko Bačík. (Spolok slovenských vysokoškolákov založený 25.5.40 v Budapešti, podpredsedom a tajomníkom spolku sa stali košičania, demokrati Virostko a Drotár)
V lete 1943 došlo ku skutočnému leteckému útoku na Košice, kde spojeneckým letectvom bolo bombardované letisko a vojenské jednotky.
Obrat vo vojne a veľké straty maďarskej armády na frontoch rýchlo menili zmýšľanie obyvateľstva. Do odboja sa začali zapájať aj samotní Maďari, hoci odboj v Maďarsku nebol tak rozsiahly ako na Slovensku. Po obrátení frontu sa začala meniť aj politická situácia. Dovtedy nepatrné politické strany, ktoré prežívali len s ťažkosťami, začali naberať na intenzite. V roku 1943 sa v Košiciach do opozičnej Sociálnodemokratickej strany hlásilo vyše 3000 členov. (ešte v roku 42 mala problém udržať si členskú základňu) V novembri 1943 bol v Košiciach zriadený asi 100-členný "poriadkový útvar" nyilašov (Kossuthszázad), s cieľom "likvidovať odporcov, ak by došlo k prevratu". Táto skupina kriminálnikov, vzniknutá z členov dovtedy bezvýznamnej Szálasiho strany Šípových krížov, sa stala jadrom teroristických skupín, ktoré v Košiciach najviac vyčíňali v zime 44/45.
Vo februári 1944 sa posilnenie nemeckej voj. posádky v Košiciach a obsadenie železničnej stanice stáva predzvesťou obsadenia Maďarska nemeckou armádou, ktoré sa uskutočnilo 18.-19.marca 1944. Nemecká armáda tak zabránila Maďarsku pridať sa na stranu spojencov a zároveň jej jednotky boli pripravené aj na prípadné obsadenie Slovenska. Pretože na území Slovenska sa formovali partizánske skupiny, ktoré sa pohybovali aj v blízkosti Maďarska, bolo v Košiciach zriadené nemecké veliteľstvo policajných jednotiek (Grenzsicherungsposten) na ochranu Maďarsko-Slovenských hraníc. (veliteľ Kriminalkomissar Adolf Teuler). Územie na východ od rieky Tisa vyhlásilo nemecké veliteľstvo za nemeckú operačnú zónu. S približovaním sa sovietskej armády sa táto operačná zóna zväčšovala a od augusta 1944 do nej patrili aj Košice a okolie. V tejto zóne platili mimoriadne predpisy. Ihneď po obsadení Maďarska nem. jednotkami bolo Židovskej náboženskej obci nariadené, že bez súhlasu SD (sicherheitsdienst) sa nesmú voľne pohybovať, organizovať a musia predložiť presné zoznamy všetkých príslušníkov židovskej národnosti. Od 20.4.44 začali v Košiciach sústreďovať Židov a 15.5.44 sa začalo s ich deportáciami . Z Košíc a okolia ich bolo vyvezených asi 12.000 do koncentračných táborov. Zverské metódy deportácie vyvolali všeobecný odpor. V Košiciach museli väzni pred zaplombovaním vozňa odovzdať aj najnutnejšie šatstvo, pričom do vagóna naložili spravidla 70-80 ľudí bez vody a potravín. 24.8.1944 boli rozpustené všetky politické strany. Pracovníci rozpustenej SSNJ v Košiciach vytvorili ilegálny národný výbor. Členov Košického národného výboru však uväznili nyilaši. (Z väzenia sa dostali až po príchode SNR do Košíc a Dr.Kaifer sa stal prvým predsedom Správnej komisie mesta Košice) 17.9.1944 v Košiciach zorganizovali nyilaši pohotovostnú službu, čo už bolo prípravou na prevrat. Od 15.10.44, kedy došlo k prevratu (zosadenie Horthyho), začal sa teror nyilašov za pomoci SS, SD a Gestapa. V Košiciach tieto represálie "riadila" Košická komisia (krajský župan Gyarmathy, mestský vedúci strany Šípových krížov Darabos, náčelník tajnej polície Varholy a veliteľ SD Richter) a výsledkom ich činnosti bolo v Košiciach a okolí zavraždených vyše 500 osôb (hlavne Židov, ktorí sa zachránili pred prvými deportáciami), asi 1.200 ľudí deportovaných do koncentračných táborov, ďalší boli odvlečení do Nemecka a nem. okupačných zón na nútené práce. V priebehu niekoľkých mesiacov bolo vyvezených do konc. táborov a brutálne zlikvidovaných státisíce Židov, ktorí dovtedy boli aj v porovnaní so Slovenskom bezpečnejší (mnoho slovenských Židov sa od r.42 ukrývalo v Maď.).
29.8.44 vypuklo na Slovensku povstanie (SNP), ktorého sa zúčastnili aj obyvatelia Košíc a okolia, buď priamo na území Slovenska, alebo v partizánskych oddieloch, ktoré operovali na vtedajšom Slovensko-Maďarskom pohraničí (najbližšie ku Košiciam bola partizánska skupina "Petőfi" (operujúca v oblasti Volovských vrchov - Vyšný Klatov-Zl.Idka-Rudník) a skupina (neskôr brigáda) "Čapajev" (Slanské vrchy v okolí Vranova), zakladateľom ktorej bol r.43 npor. letectva Ľudovít Kukorelli, ktorý je pochovaný na košickom vojenskom cintoríne).
/Spracoval Marian Macak/
