Prejsť na obsah

Z histórie mesta Košice - 20. storočie / 1946 - 1960

1900 - 1937      1930 - 1944      1945      1946 - 1960      od r. 1960     

Začiatkom roka 1946 prebiehal na Slovensku volebný boj. Jeden z predstaviteľov odboja, Dr.E.Böhm, sa, tak ako mnohí členovia SSNJ, stal členom Demokratickej strany. Viedol predvolebnú kampaň v Košickom kraji, bol fakticky predstaviteľom katolíckeho obyvateľstva oslobodeného južného a východného Slovenska. Vo voľbách aj jeho zásluhou DS vysoko vyhrala voľby na Slovensku - 62% hlasov. Za svoje zásluhy sa stal členom vedenia DS, poslancom, členom predsedníctva SNR, prednostom Osídľovacieho úradu pre Slovensko. Napriek tomu, že na Slovensku zvíťazila DS, celoštátnym víťazom volieb sa stala KSČ. Po voľbách sa predsedom vlády stal komunista Gottwald; stal sa dirigentom represívneho orchestra Nástrojom nového násilia sa stala komunistická strana. Jej pohlavári a jej aparáty boli vernými žiakmi boľševickej doktríny, ktorá sa v Sovietskom zväze "obohatila" pod vládou J.V.Stalina. Jej cieľ bol jasný: podľa sovietskeho modelu zabezpečiť všetkými prostriedkami monopol komunistickej vlády - vedúcu úlohu strany- nešlo tu o rozdelenie moci. So spoľahlivou podporou ZSSR sa komunistická strana stala významnou politickou silou. Mala zastúpenie v novej vláde a kontrolovala silové ministerstvá - obranu a vnútro. Komunisti prešli ihneď do protiútoku. Demokratická strana sa stala prvým terčom politických machinácií (proti ktorým českí nekomunisti, často nasiaknutí protislovenským postojom, nereagovali) a provokácií Štátnej bezpečnosti. V septembri 1947 polícia, ktorá bola pod kontrolou komunistov, oznámila odhalenie "protištátneho sprisahania na Slovensku", ktoré bolo od základu vymyslené (Gustáv Husák prekrútil a zneužil tzv. Kosorinove zápisky, čím sa začal pohon na DS). Vyvolalo to krízu, v dôsledku ktorej DS stratila väčšinu v Zbore povereníkov a dvaja z jej troch generálnych tajomníkov boli zatknutí. Reorganizovanie Zboru povereníkov v októbri 47 prinieslo koniec demokracie na Slovensku ako prológ "Víťazného februára". Demontáž demokracie už pokračovala rýchlym tempom v politickej, hospodárskej i náboženskej oblasti.

Represálie značne urýchlil "pražský prevrat" vo februári 1948, ktorý dokorán otvoril dvere nastoleniu monopolu moci KSČ a znamenal začiatok organizovaného násilia Prvé veľké procesy, vykonštruované do poslednej bodky, sa začali už v apríli 1948 a boli namierené proti vodcom druhých strán, ktorí nepatrili do kategórie tých, čo kolaborovali s Nemcami alebo s miestnymi fašistami, ale ktorí boli naopak často v odboji a okúsili väzenia a tábory fašistických či nacistických režimov. Vznikajúci komunistický režim spočiatku zabezpečil spoločenský vzostup státisícom osôb z nemajetkových vrstiev. Mnohí mali prospech z poľnohospodárskych reforiem, z delenia veľkostatkov a z konfiškácie vypovedaným Nemcom a Maďarom. Malé šťastie jedných, založené na nešťastí druhých, bolo relatívne. Boľševická doktrína totiž požadovala, aby súkromné vlastníctvo bolo zlikvidované a jeho majitelia definitívne vyvlastnení. Nový režim začal znárodňovať veľké podniky, pričom tieto operácie boli často zdôvodňované potrebou vyvlastniť majetky Nemcov (Maďarov), zradcov, kolaborantov. Len čo bol monopol moci zaistený, prišli na rad drobní majitelia, obchodníci a remeselníci.

Potom, ako boli odstránení predstavitelia politických strán a občianskej spoločnosti, prišiel na rad pospolitý ľud. Tisíce ľudí vtedy pochopili, že sľuby komunistov boli len taktické lži. 24.októbra 1948 bol prijatý zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky, ktorý bol "predvojom" nasledujúcich udalostí. 25.10.1948 sa začali zakladať tábory nútených prác - TNP - určené pre osoby od 18-60 rokov "na prevýchovu". Tieto opatrenia mali umožniť účinné potlačenie triednych nepriateľov. (tábory boli budované pri uránových a uhoľných baniach). O vypovedaní "nepriateľa" do táborov rozhodovala trojčlenná komisia, ktorá pôsobila najprv pri Krajskom národnom výbore a od roku 1950 pri Okresnom národnom výbore, ba aj Trestná komisia pôsobiaca pri tomto výbore. Komunistická byrokracia vymyslela ešte v roku 1950 ďalší nástroj represálií prostredníctvom armády: pomocné technické prápory - PTP. Vek povolancov často značne prevyšoval vek vojenskej služby a povolanci museli vykonávať ťažkú prácu v baniach a žili v podmienkach, ktoré niekedy pripomínali podmienky v táboroch nútených prác.

Tak ako cez vojnu, aj teraz začalo prekvitať udavačstvo. Nepriateľom "ľudovodemokratického zriadenia", "agentom imperialistických tajných služieb", sa mohol stať ktokoľvek. Najväčším "nepriateľom" sa stala inteligencia a cirkev. Najprv boli 16.3.1950 zrušené všetky diecézne semináre - medzi nimi aj košický. V noci z 13.na 14.4.1950 sa uskutočnil mohutný zásah proti kláštorom, ktorý (za účasti Štb a ĽM) pripravovalo ako vojenskú operáciu ministerstvo vnútra. V septembri 1950 vedenie KSČ schválilo politickú koncepciu procesov proti katolíkom. Začala sa éra procesov. Najdrastickejšiu justičnú prax vykazovali súdy v rokoch 1950-1954. Po smrti Stalina a Gottwalda v r.53 bol od r.54 viditeľný miernejší postup štátnych orgánov i Štb vo vyšetrovacích metódach i vo výmere trestov. Objavovali sa aj prvé amnestie. Súviselo to s miernejším kurzom prezidenta Zápotockého. No už za Novotného sa opäť čiastočne pritvrdilo. Počet politických väzňov v rokoch 1948-54 sa odhaduje na 200.000. Koncom 50-tych rokov sa zo ZSSR začali vracať na Slovensko ľudia, ktorých v roku 1945 deportovala Červená armáda do "pracovných" táborov.

Od skončenia vojny sa "vďaka" komunistom počas 5 rokov zlikvidovalo všetko súkromné vlastníctvo podnikateľov a živnostníkov a potom aj úspory občanov - menová reforma v roku 1953. Od začiatku päťdesiatych rokov sa začalo s kolektivizáciou pôdy a násilným zakladaním družstiev. Hospodári, ktorí odmietali vstupovať do družstiev, boli označovaní za "kulakov" a tvrdo perzekvovaní. Museli odovzdávať povinné dávky (kontingenty), ktoré sa neustále zvyšovali - až boli neúnosné. (odovzdávanie dávok kontrolovali tzv. hákáesi - členovia Hospodárskej kontroly štátu). Pri neplnení povinných dávok bol konfiškovaný majetok, dochádzalo k vysídľovaniu "nepohodlných" na vyľudnené Sudety, niektorí boli aj väznení.

V Košiciach bola v roku 1952 založená Vysoká škola technická - dnes Technická univerzita a Vysoká škola ekonomická, v roku 1959 Univerzita P.J.Šafárika.

/Spracoval Marian Macak/