Prejsť na obsah

Z histórie mesta Košice - 20. storočie / 1945

1900 - 1937      1930 - 1944      1945      1946 - 1960      od r. 1960     

Po ťažkých bojoch v Slanských vrchoch a hlavne v Dargovskom priesmyku v zime 44/45 (kde sa urputne bránila 1.tanková a 1.maďarská armáda armádnej skupiny Heinrici) sa oslobodzovanie Košíc začalo 17.1.45 obchvatným útokom pozdĺž cesty Seňa-Košice a z juhozápadného smeru pozdĺž cesty od Moldavy n/B. V ranných hodinách 19.1.45 vstúpili jednotky 237. a 318.streleckej divízie 18.armády IV.ukrajinského frontu do mesta. Samotné obsadenie mesta nebolo také jednoduché ako v roku 1918, našťastie však nedošlo k nejakým výraznejším bojom priamo v meste a tak ani k väčšiemu poškodeniu mesta (pri oslobodzovaní mesta a okolia zahynulo vyše 3000 vojakov Sov. armády - 3000 je pochovaných na vojenskom cintoríne, nad hrobmi 30 vojakov, ktorí zahynuli priamo pri obsadzovaní Košíc, je postavený na nám. Osloboditeľov pomník). V Košiciach sa tak skončila niekoľkomesačná hrôzovláda szálasiovcov, ktorí v zime postrieľali stovky antifašistov, 5.januára "na výstrahu" verejne obesili na stromy a stĺpy el. osvetlenia na Hlavnej ulici 12 vlastencov a ešte 17.1.45 stihli pri Ťahanovskom tuneli zastreliť 17 ľudí.

30.1.1945 prišla do oslobodených Košíc SNR, čím sa fakticky Košice na krátky čas stali hlavným mestom povojnovej ČSR na oslobodených územiach. 4.2.1945 SNR vydala "manifest k ľudu v oslobodených oblastiach územia republiky". 3.4.1945 pricestoval do oslobodených Košíc prezident ČSR E.Beneš, 4.4.1945 vymenoval novú vládu. 5.4.1945 bol slávnostne vyhlásený Košický vládny program.

Druhá svetová vojna zasiahla desiatky miliónov osôb, vyhladzovanie splynulo s ideou vojny. Nacistické barbarstvo postihlo civilné obyvateľstvo predovšetkým likvidáciou židov. Veľký teror z obdobia vojny sa však neskončil dňom nemeckej (maďarskej) porážky. Obyvateľstvo Slovenska najprv podstúpilo "národnú očistu", ktorá nadobudla špecifický charakter v tejto oblasti s príchodom Červenej armády, "ozbrojenej päste" komunistického režimu. Politickí komisári a osobitné služby tejto armády - SMERŠ a NKVD (to isté, čo v ríšskom Nemecku SD a Gestapo)- sa do očisty dôkladne zaangažovali. Najmä zo Slovenska a Maďarska, ktoré poslali svoje vojská na front proti ZSSR, bolo státisíce ľudí odvlečených, tentoraz do sovietskeho GULAGu. Do týchto táborov sa dostali aj židia, ktorí boli zaradení do pracovných práporov maďarskej armády. Len časť čistiek koordinovali "ľudové" a "výnimočné" súdy; koncom vojny a v prvých povojnových mesiacoch prevažovalo mimosúdne stíhanie so stupňom násilia - popravy, vraždy, mučenie, rukojemníctvo - ktoré bolo možné vďaka tomu, že nejestvovali alebo sa nedodržiavali zákony a medzinárodné dohody, týkajúce sa vojnových zajatcov či civilného obyvateľstva. Čistky pod záštitou Červenej armády sa nedotkli len tých, ktorí aktívne spolupracovali s miestnymi nacistami alebo fašistami, a tých, u ktorých mohlo byť prenasledovanie odôvodnené, ale aj mnohých nevinných ľudí. V tomto období mnohí obrátili kabáty a prekvitalo donášačstvo.

V Košiciach boli zatknutí obyvatelia sústredení na veliteľstve Sov. armády, kde ich zadržiavali niekoľko týždňov s minimálnym prídelom vody a potravín a neskôr boli deportovaní (presne takým istým spôsobom, ako deportovali nyilaši židov) do ZSSR. K zatýkaniu dochádzalo živelne, "len tak na ulici" zatkli kohokoľvek. Tak sa ľahko stalo, že ľudia, ktorí boli prenasledovaní cez vojnu, boli "osloboditeľskou" armádou deportovaní do sovietskych koncentračných táborov. Zo Slovenska bolo do sovietskych GULAGov deportovaných takmer 30.000 ľudí, z nich sa nevrátila asi 1/3.

V novembri 1945 - na základe dohody spojencov - sa sovietska armáda (tak isto aj americká) stiahla z územia ČSR (ČSR tak bola jediným stredoeurópskym štátom, ktorý po oslobodení Sov. arm. nebol touto armádou okupovaný)

/Spracoval Marian Macak/