Katova bašta
| Stojí na Starej baštovej ulici a toto pomenovanie dostala podľa toho, že v blízkosti sa nachádzal byt mestského kata. Je to polkruhová delostrelecká bašta s ôsmymi delovými komorami v hrúbke múra. Osobitný východ umožňoval vysunutie diel až na parkán bašty. Spodná časť objektu je zosilnená zošikmenými opornými piliermi, ktoré spevňovali základy bašty proti podmývaniu vodou z priekopy. Po celom plášti bašty sa zachovali otvory po vonkajšom lešení pri budovaní, ako aj stopy delostreleckých zásahoch. Strieľne, pôvodné okná, chrliče vody na odvod dažďovej vody z terasy i gotické kamenárske fragmenty zamurované sekundárne v múre a na okolí poukazujú na neskorogotický pôvod z rokov okolo 1500. V rokoch 1920 - 1930 adaptovali baštu pre depozity Východoslovenského múzea. Posledné úpravy bašty sa robili v roku 1957. |
Bašta na Čajkovského ulici č.5
| Predstavuje zvyšok okrúhlej bašty, ktorá bola zasadená do branného múra. Horná časť je novšie nadstavovaná. Na murive sa zachovali otvory po vonkajšom lešení pri výstavbe. Na oboch stranách bašty sa nachádzajú zvyšky obranného múru so streleckým parapetom. Je to jedna z mála v pôvodnej aj keď mnohokrát opravovanej podobe. |
Mlynská bašta
| Vo dvore na Továrenskej ulici, v tzv. "Mariánskom dvore" sa zachovala bašta pomenovaná po niekdajšom cisárskom mlyne, pochádzajúca z barokového opevnenia zo 17.storočia. Ostré, zošikmené, z tesaných kameňov armované nárožia prezrádzajú kvalitnú pevnostnú architektúru. Vo vyššej časti dvora bola bašta neskôr zaklenutá pruskými klenbami, opatrená arkádou a adaptovaná pre civilné účely. V rokoch 1802 až 1836 tu bola umiestnená mestská manufaktúra na kameninový riad, o čom svedčí nápis i nekompletný erb mesta Košíc na severovýchodnej strane objektu. Po roku 1945 zriadilo mesto v objekte načas ateliéry pre košických maliarov. Pracoval tu E. Halász-Hradil a Július Bukovinský. |
Bašta na Zbrojničnej ulici č.6
 |
Úprava Zbrojničnej ulice, vykonaná podľa plánov mestského inžiniera Františka Rózsaya z rokov 1853-54 uvoľnila prístup k vtedajšiemu suchému či konskému mlynu z 15.stor., ktorý (zachovaný do dnešných dní) pokladajú Košičania síce nesprávne ale svorne za "baštu". (Má kruhový pôdorys.) V rokoch 1908 - 1909 bol mlyn adaptovaný pre účely umeleckého atelíéru na spôsob ‘domu umelcov’. Dnes je v bašte umiestnená gotická dielňa vydavateľstva Pallas Bratislava. Na objekte sú pamätné tabule košických maliarov E. Halásza-Hradila a Ľ. Csordáka. |  |
/(1,2) Historické fotografie z knihy KOŠICE 1780-1918/
