Hospodárske dôsledky stavovských povstaní, ochromenie obchodu zapríčinené vpádom Turkov do Európy i zmenou smeru hlavného ťahu obchodu, ako aj znášanie podstatného bremena protitureckých vojen, priviedli Košice začiatkom 18.storočia na pokraj úpadku.
Hospodárska vyčerpanosť mesta mala neblahé dôsledky i na jeho právne postavenie. Pominutím tureckého nebezpečenstva stratili Košice svoje druhé miesto po Budíne. Absolutistická monarchia obrátila svoju pozornosť na mesta v svojej blízkosti (Bratislava, Pešť). Rakúsky centralizmus uprednostňoval veľkovýrobu v západnej časti Rakúsko - Uhorskana úkor vzdialených provincií na východe.
Koncom 18.storočia sa mení bývalé európske obchodné stredisko na sídlo periférnej provincie, ktoré si postupne usporiadalo svoje hospodárske pomery už len príjmami z poľnohospodárstva (mestské majere, pivovar, vinice, mlyny a výnosy z poddaných dedín). Napriek ťažkej konkurencii priemyslu na západe krajiny vzniklo aj tu v priebehu 19.storočia viacero manufaktúr a pozdejšie tovární.
