Prejsť na obsah

Štátne divadlo

Košické divadlo dostalo trvalý stánok v centre mesta už v 18.storočí. V roku 1786 po dlhom uvažovaní mestská rada prijala koncepciu spojenia kaviarne a reduty s divadlom. Protektormi stavby boli gróf Michal Sztáray a gróf Mikuláš Vecsey. Prvý projekt spracovali Štefan Brocký a Jozef Ján Tallher. Stavbu viedol Anton Schwaizer, stavebný dozor vykonával Ján Juraj Kitzling. Stavbu dokončili v novembri 1789 a v apríli 1790 dokončili interiér. Erazmus Schrott spolu s viedenským maliarom Felixom Hagelom namaľovali oponu, kulisy a dekorácie. Karol Brioschi namaľoval obrazy deviatich múz. Južná časť slúžila divadlu, severná kaviarni a stred prevádzke a obchodu. Okrem parteru malo divadlo tri galérie s lóžami; vošlo sa sem spočiatku vyše 500 divákov. Hrať sa začalo v decembri 1788, zatiaľ iba v dokončenej sále reduty. Prvým "ensemble" bola známa Bullova spoločnosť, ktorá medzi inými predviedla Mozartov "Únos zo serailu". Severnú časť budovy uvádzala kaviareň s biliardom a jedálňou, na poschodí sa nachádzala reduta (sála s chórom), fajčiareň, výčap (nápojovňa) a jedáleň. V roku 1828 bolo založené pánske kasíno.

V 19.storočí staré divadlo očividne dosluhovalo. V roku 1884 vypukol dokonca pri predstavení požiar. Z bezpečnostných dôvodov divadlo v roku 1894 uzavreli. To už malo mesto od architektov Ignáca Alpára a Gejzu Gyorgyiho plány nového divadla. Ale až 25. januára 1897 schválilo mestské zastupiteľstvo upravený projekt Adolfa Langa. Podľa neho stavali dve firmy, bratia Jakabovci a Michal Répászky. V auguste 1897 bolo staré divadlo zbúrané a 18. septembra 1899sa v novej budove konalo prvé slávnostné predstavenie.

Vnútro divadla je bohato vyzdobené štukovou ornamentikou, hľadisko je lýrovitého tvaru. Plochu stropu tvoria maľby s výjavmi z hier W. Shakespeara: Othelo, Sen noci svätojánskej, Rómeo a Júlia a Kráľ Lear. Umeleckú výzdobu robil sochár E. Mayer z Budapešti, výzdobu stropu Peregrin Gastgeb z Viedne. Na hlavnom priečelí budovy je osadená pamätná tabuľa venovaná prvému riaditeľovi divadla po 2. svetovej vojne - národnému umelcovi Jankovi Borodáčovi.
V rokoch 1988 - 1994 prešla budova divadla spolu s parkom s dobovou fontánou rozsiahlou rekonštrukciou.

 

Súčasný pohľad na Štátne divadlo a park s dobovou fontánou za divadlom

 

/miesto: Hlavná ulica/

/(1,2,3) Historické fotografie z knihy KOŠICE 1780-1918/