Košice v širších dopravných vzťahoch

Mesto Košice s počtom 236 tisíc obyvateľov je priemyselným centrom východnej časti Slovenskej republiky. Svojim významom a veľkosťou v rámci Slovenska sa radí hneď za naše hlavné mesto Bratislavu. Plocha mesta v administratívnych hraniciach je 244 km².

Mesto má silnú hospodársku základňu. Okolo 20,5 tis. firiem (vrátane živnostníkov) so sídlom v Košiciach vytvára ročne vyše 9 % hrubého domáceho obratu Slovenska, pričom v odvetviach prie- myslu predstavuje tento podiel okolo 15 %. Rozhodujúcim podnikom v tomto regióne sú U.S.Steel, s.r.o., ktoré sú zamerané na výrobu železa a ocele. S počtom vyše 16 tis. zamestnancov patria k naj- väčším podnikom i v rámci Slovenska. Na území mesta sa etablovalo viac ako 600 spoločností so zahraničnou majetkovou účasťou napr. Siemens, IBM, Pepsi Cola, Mc Donald, Tesco, Baumax a iné. Vyše 70 % z nich sa zaoberá obchodnou činnosťou. Spoločnosť Rautaruky Finland vytvorila spoločný podnik s VSŽ, a.s. Košice. V Košiciach je vybudovaná sieť bankových a finančných inštitúcií, vysokých škôl, výskumno-vývojových ústavov, administratívnych a kultúrnych zariadení, nemocníc a ďalšie.

Cestná doprava

Z hľadiska siete ciest európskeho významu Košice ležia na dvoch hlavných prieťahoch ciest nadnárodného charakteru. Je to v prvom rade prieťah v smere západ - východ t.j. z Čiech a Rakúska v smere na východ na Ukrajinu a ďalej do ďalších štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Druhý dôležitý prieťah je v smere sever- juh t.j. z Poľska a pobaltských štátov v smere na Maďarsko a ďalej na Balkán.

Vzdialenosti európskych miest od Košíc :

Košice teda ležia na križovatke významných európskych ciest E 50 v trase cesty Žilina - Prešov - Košice - Michalovce - hranica s Ukrajinou a E 71 v trase cesty Košice - Seňa - hranica s Maďarskom. Obidva tieto cestné ťahy sú súčasťou severojužného rýchlostného ťahu s pripojením na E 371 Prešov - Svidník - Poľská republika.



Diaľnica je vybudovaná iba v úseku Prešov - Košice. Nadregionálny aj medzinárodný význam má i cesta E 571 v trase cesty I/50 Košice - Bratislava - hranica s Rakúskom resp. Českou republikou.

Na rýchlostné komunikácie nadväzujú komunikácie základnej cestnej siete - cesty II. triedy v smeroch na : Slanské Nové mesto - Trebišov Spišská Nová Ves - Vysoké Tatry Jasov - Medzev. Najvýznamnejšou rozvojovou osou v regióne je severojužný koridor Prešov - Košice, ktorý je súčasťou významnej obchodnej cesty zo stredoveku (tz. Jantárová cesta), ktorá viedla z Balkánu na sever Európy. Vzájomná blízkosť dvoch významných centier osídlenia Košíc a Prešova umožňuje intenzívny tok ekonomického i spoločenského života a svojim zázemím vytvára priestorovú sídelnú štruktúru nadregionálneho významu.
V meste a v jeho okolí prebiehajú aj v súčasnej dobe práce na budovaní diaľničnej siete. V realizácii je diaľničný privádzač „Košice“ na úseku od diaľnice Budimír až po smer na Rožňavu. Tento nadmestský prieťah mestom bude plniť aj funkciu obchvatu mesta Košice. Po ich dobudovaní sa výrazne zrýchli prechod cez mesto v smere sever - juh, ktorý je teraz najproblémovejší.



V rámci tzv. druhého južného dialničného ťahu Bratislava - Zvolen - Košice sa predpokladá v najbližšej dobe prestavať cestu I. triedy č. 50 v úseku Rožňava - Moldava n. Bodvou - Košice na výkonnú 4-prúdovú komunikáciu rýchlostného charakteru a jej prepojenie na dopravný systém Košíc.

Mesto v súčasnej dobe podniká všetky kroky, aby sa Košice napojili na diaľničnú sieť západoeurópskych štátov. Veľmi perspektívne v tomto smere je diaľničné prepojenie Košíc s maďarským mestom Miškolc (cca 70 km), ku ktorému už je vybudovaná diaľnica z Budapešti.

Železničná doprava

Železničnú sieť tvoria trate troch rozchodov (normálny, široký a úzky rozchod).
Základné železničné ťahy : hlavný ťah Čierna n/T. - Košice - Žilina - Bratislava je zaradený do európskej železničnej siete, trať je elektrifikovaná južný ťah Košice - Zvolen - Bratislava, čiastočne elektrifikovaná. Tieto trate sú využívané pre medzinárodnú i vnútroštátnu, osobnú i nákladnú dopravu.

Trate dôležitých pohraničných prechodov : severojužné spojenie z Poľska do Maďarska v trase št. hranica Poľska - Plaveč - Kysak - Košice - Čaňa - št. hranica Maďarska, elektrifikovaný na cca 60 % širokorozchodná trať Ukrajina - Maťovce - areál U.S.Steel Košice je elektrifikovaná slúži na prepravu surovín a tovarov z Ukrajiny priamo do hutníckeho areálu, bez nutnosti prekládky na náš železničný systém.



Osobná stanica Košice má 13 dopravných koľají, ktoré slúžia pre osobnú dopravu, prepravu spešnín a pre nákladnú dopravu. Špičková dvojhodinová priepustnosť je 20 vlakov. z Košíc je denne vypravovaných 7 IC súprav (zrýchlené vklady) v trase Košice - Bratislava, odkiaľ je možné spojenie do Rakúska. medzinárodné osobné vlaky premávajú do Maďarska - Miškolc, Budapešť; Poľska - Krakow, Waršawa; Bulharsko; Rumunska a Čiech - Praha, Cheb, odkiaľ je možné spojenie do Spolkovej republiky Nemecko. Košicami denne prechádza 46 tranzitných nákladných vlakov. železniná doprava z Košíc je významným článkom aj pre kombinovanú prepravu nákladov na medzinárodnú vodnú dopravu (smer Gdynia, Gdansk, Štetín, Rijeka, Koper).

Veľký význam majú aj východoslovenské prekladiská normálneho a širokého rozchodu v Čiernej n. Tisou a Maťovce, ktoré slúžia najmä na prepravu zásielok, tovarov a surovín z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

Letecká doprava

Letisko Košice je vzdialené od centra mesta cca 6 km a má štatút medzinárodného letiska. Jeho využitie sa v súčasnosti orientuje na civilnú vnútroštátnu dopravu, medzinárodnú osobnú a nákladnú dopravu a pre výcvik poslucháčov vojenskej vysokej školy leteckej.

Letisko v súčasnej dobe nie je plne využité a má len tri pravidelné letecké linky :
Košice - Praha 4 x denne
Košice - Viedeň 2 x denne
Košice - Bratislava 3 x denne
Ďalšie linky najmä medzinárodné sú nepravidelné a lietajú do všetkých častí sveta (turistické, podnikateľské, preprava tovaru a pod.).



V súčasnej dobe je vo výstavbe nový terminál pre cestujúcich, ktorý podstatne zvýši štandard letiskových služieb.

Interport

Skutočnosť, že priamo do Košíc vedie širokorozchodná trať, ktorá je priamo napojená na železnice Ukrajiny, Ruska a pod. boli dôvodom na vytvorenie projektu suchozemského prístavu - Interportu Košice.



Cieľom projektu je vybudovať navzájom prepojený súbor stavebných, skladovacích, manipulačných a výrobných objektov pre transport tovarov a ich kompletáž, doplnený o služby. Interport Košice má všetky predpoklady stať sa strediskom medzinárodného tranzitu a vytvoriť obchodný most medzi západom a východom pri využití všetkých existujúcich druhov dopravných systémov.

Lokalita výstavby Interportu sa nachádza v susedstve hutníckeho kombinátu U.S.Steel, v rámci výrobného okrsku Bočiar, ktorý svojou dispomibilnou plochou okolo 500 ha ponúka veľké možnosti rozvoja. Vzdialenosť od centra mesta je 14 km.


Košice, február 2003

Spracovalo : odd. komunálneho rozvoja a RP z podkladov ÚHA